Z histórie obce Zlatá Baňa
Zlatá Baňa sa spomína v r. 1431 ako banícka osada v údolí Delne. Baníci sem boli presídlení v 15. storočí, kedy boli bane v prevádzke. Potom dolovanie bolo na dlhší čas zastavené, lebo práca v štôlňach bola veľmi ťažká. Bane zanikajú, obnovené boli až v r. 1840.
Iná zachovaná správa udáva podrobnejšie údaje. Obec Zlatá Baňa je stredoveká usadlosť. Starý názov tejto usadlosti bol Arany bánya (čítať Araň Báňa) z maďarčiny. Spomína sa už v r. 1431 ako banícka osada v údolí toku potoka Delňa, ktorú tiež nazývali riečkou Delňou. Názov obce Zlatá Baňa súvisí s náleziskami zlata a striebra za Sokoľou skalou. Táto, v tom čase pomerne známa baňa bola v prevádzke už od 15. storočia, odkedy sa tam ťažilo zlato a striebro. Ťažba drahých kovov postupne klesala, dolovanie bolo úplne zastavené. Neskoršie boli ešte pokusy o obnovenie ťažby zlata a striebra, ale s menšími úspechmi, lebo ťažba sa prevádzala dosť primitívne. Obnovenie ťažby väčších rozmerov sa započalo až v r. 1840. Pracovalo sa iba niekoľko rokov, ťažba bola znovu prerušená. Bane boli na čas dané do prevádzky za 1. svetovej vojny. Pre nerentabilnosť ťažbu zlata a striebra v baniach zastavili.
Okrem baní na zlato a striebro nachádzali sa tam ešte bane na keramickú dobrú hlinu. Boli to štátne bane. V prenájme ich mala Prešovská národná banka, ktorá používala hlinu spolu s budimírskou na výrobu kachľových pecí v kachľovej továrni v Prešove. Táto kachľová továreň vyrábala ročne 2000 kusov kachlí. Od r. 1890 vyrábala aj pre vývoz. Výrobky sa vyvážali do Maďarska a do Uhorska. Výrobné pece v továrni sa vykurovali sosnovým a iným mäkkým drevom. Výroba kachľových pecí z kachliarskej hliny zo Zlatej Bane mala dobrú povesť.
